Tisíckrát videné, tisíckrát iné

Recenzia výstavy Petra Sirotu Farby krajiny (nálady Tatier a Liptova).

Sirota 1

Ich obraz zachytávajú umelci možno viac ako 150 rokov. Tisíckrát videné, tisíckrát iné. Také sú aj na fotografiách Petra Sirotu. Vďaka svetlu, vďaka ročnému obdobiu, vďaka dennej dobe, ako by úplne menili svoju podobu. Kvalita fotografa sa ukazuje v jeho schopnosti túto zmenu zachytiť. Petrovi sa to darí. Ťažko odhadnúť koľko námahy, koľko otlakov na nohách, omrznutých prstov, litrov potu je ukrytých za desiatkami fotografií jeho Tatier. Žiadna únava, ani športový výkon nezvýšia umeleckú hodnotu obrazu. Ale vnímavý divák ich môže aj takto hodnotiť. Našťastie tieto fotografie nepotrebujú k svojmu oceneniu „pridanú hodnotu“ v zohľadnení fyzických výkonov, ktoré stáli pri ich vzniku. Kľúčom na pochopenie krásy a nálady ukrytej vo fotografiách Petra Sirotu je svetlo. Svetlo charakteristické pre skoré ranné, alebo večerné hodiny. Alebo svetlo derúce sa „na svetlo“ z tmy. Nočné obrázky. Z fotografickej praxe známe šikmé osvetlenie typické svojou dramatickosťou. Autor kúzlo svetla zachytáva nielen na farebných (pre niekoho možno až príliš kalendárových obrázkoch), ale aj na čiernobielej fotografii. Zdanlivý návrat k prvopočiatkom fotografie odkrýva autorovu zručnosť vo vizualizácii, rovnako ako všestrannosť jeho osobnosti ako fotografa.

Čo bolo u vás skôr: hory, alebo fotografia?

Určite hory, a potom fotografia, ktorá vždy zachytila ten okamih, na ktorý by ste nechceli zabudnúť, fotografia vám dáva možnosť vrátiť sa v spomienkach na zaujímavé a krásne zároveň čo ste zažili.

Sirota 2

Drvivá väčšina vašich fotografií nasvedčuje tomu, že sa v horách pohybujete v neobvyklom čase. Znamená to, že pri čakaní na zaujímavé svetlo strávite v nich aj celú noc?

Svetlo je dôležité pre každého fotografa krajiny, treba trochu poznať meteorológiu, počasie a samozrejme východ a západ slnka, najideálnejšie je bivakovať alebo prespávať na chatách a potom skoro ráno vyšliapať na vrchol, často s čelovkami na hlavách v tme, napr. na Kriváň v jeseni je ideálne ísť o 4. hod.

Osobne ma zaujal váš obrázok observatória na Lomnickom štíte. Na oblohe sú vidieť dráhy hviezd v podobe čiar. Mohli by ste priblížiť príbeh vzniku tejto fotografie?

Je to vlastne jednoduché, 30 min. expozícia, krásne nočné bezveterné počasie (čo na Lomničáku nie je jednoduché ) a trochu inšpirácie od fotografa Milana Kapustu, pár priateľov na pracovisku Slovenskej Akadémie vied, ktorý vám umožnia prespať na vrchole. A šťastie byť na správnom mieste v správnej chvíli. 🙂

Máte okrem hôr ešte nejakú inú obľúbenú tému?

Na svojom treku v Nepále som začal fotiť portréty detí, mníchov, starcov a aj keď som to pokladal za ťažké fotenie určite budem pokračovať, je to pre mňa ďalšia foto výzva.

A fotografické vzory?

Obdivujem čiernobielu krajinkársku fotografiu, ktorej sa chcem určite neskôr venovať, inšpiráciu hľadám aj u Ansela Adamsa. Vzorom je pre mňa každý, kto fotí z láskou a úctou k horám a krajine.

Dovolíte nám nazrieť do vašej fotografickej kuchyne a prezradíte s čím fotíte?

Fotím s Canonom 350D, používam filtre Cokin a Hama a objektív Sigma 10-20 a Canon 70-200. Do budúcnosti, pokiaľ to financie dovolia, by som rád používal plnoformátový digitálny fotoaparát.

Sirota 3

Aký je váš postoj k neukončenému súpereniu digitál verzus analóg?

Analógové, klasické fotografovanie má a bude mať svoju úlohu v zaznamenávaní obrazu, digitál napreduje ďalej, technika bude čoraz dokonalejšia, ja uprednostňujem jednoduchosť digitálneho záznamu a dúfam, že nie na úkor kvality.

Na svojej web stránke prezentujete fotografie z Himalájí. Plánujete cestu aj do iných veľhôr?

Áno, v januári som absolvoval trek v Nepále a Indii, fotografoval som v Alpách, Dolomitoch do budúcna by som sa chcel určite vrátiť do Nepálu a priťahuje ma Grand Canyon, Kanada… na svete je veľa krásnych miest kde by som sa rád pozrel, ale aj naše Tatry sú v každom ročnom období stále krásne a plné inšpirácií.

1 komentář u „Tisíckrát videné, tisíckrát iné“

Napsat komentář