Je to zvláštne pohorie, neobyčajne pekné a úplne mimo pozornosť outdoorových aktivít chtivej verejnosti. Mne z nepochopiteľných príčin.
Vtáčnik ponúka možnosť hrebeňovky Nitrianskou magistrálou vo výškach okolo 1000 až 1300 m. Skaly nie len na obdivovanie, ale aj na lezenie. A najmä turistické chodníky zívajúce prázdnotou. Bez šialene sa rútiacich bikerov (typické pre Malé Karpaty), hlučných motocrossárov (nič neobvyklé v Malej Fatre) a sviatočných trekkerov značiacich svoj pohyb lesom odpadkami, z ktorých sa nebudú tešiť ani archeológovia budúcnosti (to je realita hádam všetkých intenzívne navštevovaných horstiev). Vtáčnik láka a má čím.
Vtáčnik patrí do celku Slovenského stredohoria. Má stratovulkanickú stavbu budovanú najmä andezitmi a pyroklastickými horninami. Na západe, severe a severovýchode je ohraničený Hornonitrianskou kotlinou, na východe Kremnickými vrchmi a Žiarskou kotlinou, na juhu Pohronským Inovcom a Tríbečom. Pôvodná sopečná podoba horstva bola tektonickými pohybmi, eróziou a denudáciou rozdelená na štyri podcelky: Vysoký Vtáčnik, Nízky Vtáčnik, Župkovskú brázdu a Raj. Prvenstvo vo výške si drží Vtáčnik so svojimi 1345,8 m n. m. Mohutné bralo najvyššie vrchu pokrýva ihličnato – listnatý les, samotný vrchol je čiastočne obnažený a ponúka možnosť širokého výhľadu do okolia. Súčasne je ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany. Skalné povrchové tvary (kotly, kužele, skalné stupne) bohato zastúpené v celom pohorí vznikli periglaciálnymi procesmi (činnosťou mrazu v priľadovcových oblastiach), alebo rozpadom andezitových prúdov, ktorým ku kráse pomohlo aj zvetrávanie (steny, skalné veže).
Každý informačný materiál o Vtáčniku uvádza, že v pohorí sa vyskytuje okrem bežných zvieracích obyvateľov – srny hôrnej, muflóna, divej svine aj medveď hnedý, mačka divá a pre mňa favorit medzi všetkými šelmami našich zemepisných šírok, rys ostrovid. Je to môj životný sen vidieť túto šelmu vo voľnej prírode. A keby som ju mal možnosť ešte aj odfotiť, tak by som mal asi pocit, že ma osvietil Duch svätý. Mimochodom na medveďov nás upozorňovali aj domáci. Nikde sme však na ich stopy nenarazili. Na jar sa mi v týchto výškových polohách podarilo naraziť na čerstvé medvedie šlapaje len raz a to v oblasti Zvolena.
Môj osobný tip pre nástup na hrebeňovku Vtáčnikom je mestečko Žarnovica. Zo Žarnovice sa stačí dopraviť do ktorejkoľvek dedinky na úpätí pohoria. Doporučujem Ostrý Grúň. Výstup po žltej na Rúbaný vrch trvá asi 2 hodiny. Je príjemný, nie je namáhavý a cesta prechádza dlhší čas malebným údolím potoku Klenová. Častejšie využívaný výstup z obce Kľak po zelenej Partizánskou dolinou vedie priamo na Vtáčnik. Nedoporučujem ho. V spodnej polovici je cesta rozjazdená lesnými traktormi. Vďaka intenzívnej ťažbe dreva sa stratili mnohé turistické značky a výstup sťažujú rozliate potoky. Okrem toho hrebeň od Rúbaného vrchu (1097 m) po Vtáčnik ponúka prechod Kamennými vrátami s možnosťou výhľadu do okolia a Kláštorskou skalou (1278 m), skalným mestečkom. Iná možnosť je vyraziť napríklad z Handlovej, vystúpiť na Veľký Grič (971,5 m) a pokračovať po hrebeni smerom na juh.
Sprievodcom na prechod pohoria je mapa VKU Harmanec č.131 Vtáčnik Horná Nitra. Hoci som mal k dispozícii jej druhé vydanie, musím napísať, že obsahuje všetky neduhy známe z produkcie Vojenského kartografického ústavu. Nie je aktualizovaná a zakreslené trasy sú často približné. Zlé je, že to platí aj pre pramene. Napríklad prameň zakreslený medzi spomínaným Rúbaným vrchom a Kamennými vrátami blízko červenej značky sa v skutočnosti nachádza asi 200 m pod Rúbaným vrchom po ľavej strane od žltej značky smerom na Buchtov, pri ceste vedúcej medzi lesnými škôlkami. Nie je moc výdatný.
Zaujímavosťou pohoria je relatívny nedostatok stredovekých pamiatok. Z hradov sa na západnej strane pri obci Podhradie nachádza Sivý Kameň z 2. polovice 13. storočia. Východná strana sa pýši svojou novovekou povstaleckou históriou. Obce ako Kľak a Ostrý Grúň jednotky Edelweiss na sklonku II. svetovej vojny vypálili. A najmä severná oblasť má svoje priemyselné monumenty svedčiace o pomaly utíchajúcej baníckej činnosti.
Jedna osobná skúsenosť. Moja posledná návšteva pohoria Vtáčnik bola motivovaná túžbou absolvovať – čo najskôr – prvý jarný prechod hôr. Netešil som sa z neho dlho. Až do výšky okolo 900 m. Krásne počasie, pučiaca zeleň, štebotanie vtákov. Vo chvíli, keď sme v oblasti Kamenných vrát vystúpili na hrebeň, radosť sa začala vytrácať. Mokrá snehová pokrývka o hrúbke asi 60 cm urobila svoje. Pri každom piatom – šiestom kroku sme sa borili po členky. Pri desiatom – dvanástom po kolená. Výsledok: predčasne ukončený prechod, napriek tomu ale úžasný pocit z dobre utajenej krásy Vtáčnika. A poučenie od domácich: sneh na hrebeni sa zvykne udržať až do začiatku mája.
Technika: Nikon F80, objektívy Sigma 28 – 200 mm f/3.5 – 5.6 a Cosina 19 – 35 mm f/3.5 – 4.5, materiál Fuji Superia 400.
Mapa: PJSoft InfoMapa 6.0, ©PJSoft
Dobry tip
Pekne vidiet aj nieco zo Slovenska.
Ak sa rad vratim, tak sa tam urcite skocim pozriet.
Kolko trva cesta autom (pri dodriazani rychlosti) z BA do Zarnovice?
Je tam uz dialnica?
martin
Trochu vseobecny komentar na nudne clank
Mam pocit, ze mnoho clankov na tomto serveri je neosobnych, ako by boli z casti prepisovane z knih. Nemam pocit, ze by to pisal clovek fotograf, ale zamestnanec geologicko-historickeho ustavu. Ak popisujem vylet niekam, tak by to malo mat aspon dej.
martin d
trochu vseobecny komentar na nudne clank
Myslím, že “články s dějem” patří hlavně do sekce Reportáže z cest, potažmo vůbec do reportáží (sekce Ze společnosti. Zde by měly být hlavně objektivně a informativně napsané články, podle kterých by se případní návštěvníci mohli na daném místě orientovat, mohli si připravit vhodné vybavení apod. Tipy na výlety nejsou zprávou z cest, ale nabídka na cestu těm, kteří si mohou udělat názor na místě a jistě tam také něco zažijí – není to tedy zpráva o tom, jak jsem tam byl já, ale především výzva, aby se tam podívali ostatní.
Milan Sýkora
Niečo málo ešte o pohorí Vtáčnik
Cesta z Bratislavy do Žarnovice môže trvať tak do dvoch hodín. Podstatne sa to v poslednom čase zlepšilo, pretože za Novou Baňou otvorili konečne úsek cesty pre motorové vozidlá. Teda tá nešťastná cesta po úpätí kopca pond Hron sa už nepoužíva.
Pán Sýkora, verte či nie, ale nie je vždy jednoduché vyvážiť informácie o mieste ako takom, v tomto prípade o pohorí, s osobnými postrehmi na ploche tak malej ako je rozsah bežného článku. Ja osobne napríklad očakávam, že autor ma uvedie do problému tým, že mi oznámi o čom píše a kde sa to “čo” nachádza. No a nakoľko sa pomerne často pohybujem v prírode sú pre mňa obrovským prínosom informácie o možnosti pohybu v horách. Skúsili ste niekedy viacdňový trek? Ak áno určite viete, aké je veľmi dôležité mať v zásobe dostatok vody a aké ťažké je niesť si ju na chrbte spolu s výbavou na spanie a fotografovanie. Ale to sú veci, ktoré každý trekker či backpacker, ako sa dnes moderne označujú turisti, veľmi dôverne pozná.
niečo málo ešte o pohorí vtáčnik
Já jsem přece polemizoval s příspěvkem martina d, nikoli s Vámi a Vaším pojetím článku! To se mi zdá naprosto v pořádku. Je dobře, že uvádíte, jak je to s vodou a prameny, jaká mapa je třeba apod. – to je ono nutné vybavení. “Děj”, jak to nazval martin, to není – a je to tak dobře. To by opravdu byla reportáž… Reportáž má být o tom, co bylo a co jsem já zažil, zatímco nabídka výletu o tom, co bude a co mohou zažít jiní. Vaše články tato pravidla plní. Teď už snad nedojde k nedorozumění 🙂
Milan,
ospravedlňujem sa aj ja Vám, že som to nesprávne pochopil. Ako sa hovorí u Vás: chybička sa vloudí.
v poriadku pochopil som
Tesim sa na viac tipov zo Slovenska, hlavne tych pristupnych z Bratislavy.
Stale ked pridem na dovolenku na Slovensko vyleziem na moj oblubeny kopec Volovec v Slovenskom Rudohori. Bol by zaujme spracovat to ako tip na vylet?
Martin,
mňa osobne by Slovenské Rudohorie a Volovec potešili. Pokiaľ niekto totiž znova a znova nepíše o Vysokých Tatrách, tak som naozaj rád. Hoci mám “najmänšie veľhory” rád, v ich tieni akosi zabúdame , že na Slovensku sú aj iné kopce.
Hádam neprezradím žiadnu utajovanú skutočnosť 🙂 ak prezradím, že som redakcii ponúkol sériu článkov, v ktorých nechýbajú tipy na výlety v Malých Karpatoch. Skôr sú však zamerané na paleontologické a archeologické lokality. A chystám sa niečo pripraviť aj z okolia neďalekého Hainburgu – Hainburge Berge.
v poriadku pochopil som
Kedysi pred par rokmi som spominanu oblast pochodil na horskom biku – oblast Henclova a Stara Voda v okoli Nalepkova – teraz Vondrišeľ. Z Volovca je krasny pohlad na Kralovu holu a ta divoka krajina zjazvena kedysi bohatou banskou cinnostou – proste parada. Len vtedy som este nevedel, co je to fotoaparat-).
Volovec
Jo, tam jsem byl tak pred 5-ti lety. Po cele ceste z Kosic az do Slovenskeho Raje jsme potkali akorat v jednom sedle Slovenskou Televizii, ktera si nas hned natocila. Cekali tam chudaci na nejaky turisty uz asi hodne dlouho. Jeste bylo nekolik lidi prave na Volovci a u chaty.
Jinak to byla pohodova cesta. Akorat chatu pod Volovcem jsme mohli vynechat. Je pouze na spani a nic v ni nemaji, ale treba se to uz zmenilo.
Mapa
Ta mapa ci spise urceni polohy je trochu tragicke. Cloveku neznalemu slovenskemu polohpisu skutecne nic nerekne. Lepsi by bylo sirsi umistneni v ramci republiky a pak podrobnejsi mapka s urcenim rozlohy. Jinak pekny clanek ale nezjistil jsem rychle kde to konkretne lezi … :o)
BF
Vtacnik
Ahojte, dobyl som ho predvcerom 08/04/2006, po miernom bludeni, pretoze som sa vybral netradicnou trasou, na to, ze je zaciatok aprila je v jeho strednych polohach pomerne vela snehu, niekde do kolena, niekde viac. Islo sa velmi tazko, nakolko som sa stale zabaral. Hore, na vrchole je to lepsie, je zmrznuty, da sa ist po vrchu, je ho tam este min. 1,5 m.